Letom svetom životom

Rada pozorujem ľudí. Mnoho ľudí by ma označilo za voyeura. Voajé, foajé, dobre čau. To by som ale bola, pokiaľ by som sledovala ľudí pri vyzliekaní, sexe a ešte by ma to sexuálne vzrušovalo. Lenže ja pozorujem ľudí oblečených a v bežných situáciách. A práve to je možno úchylné. Niečo ako ten chlap z Účastníkov zájazdu, ktorého ženy vzrušovali len keď plávali a on mal okuliare a šnorcheľ. Hrozné slovo, tento šnorcheľ.
Pozorujem ľudí známych aj neznámych, bez rozdielu veku, pohlavia, štátnej príslušnosti, či veľkosti topánok. No najradšej neznámych, tých čo poznám mám už opozeraných :)Ale očkom sledujem mnohých, aj tých, ktorí sú pre ostatných, povedzme, nezaujímaví. Také tie "šedé myšky". Každý je zaujímavý svojím spôsobom, pre mňa určite. Je zvláštne pozorovať ľudí, keď nevedia, že ich pozorujete. Mám totiž talent robiť mŕtveho chrobáka. Asi preto, že nie som výnimočne nápadný typ a ľahko sa stratím v dave. Pokiaľ teda zrovna nemám výstrih. :D
Keby bolo výhrou dať si túto záľubu do životopisu, uviedla by som to tam. No viem, ako podivne by to vyznelo. Veď si to predstavte, v kolónke záľuby: Pozorovanie ľudí :)Keby sme totiž žili vo svete, kde pozorovať jeden druhého je cesta k poznaniu sa navzájom, mala by som vyhraté. Ono sa na tom totiž dá dobre nacvičiť jedna vec- volá sa odhad na ľudí. Vraví sa, že v dnešnej dobe je ukazovateľom úspechu a akejsi schopnosti prežiť atraktivita. Zjednodušene- pekní ľudia to majú v živote ľahšie.
Ale krása predsa neodzrkadľuje charakter. Bohužiaľ. Inak by bolo jednoduché uplatniť priamu úmeru- krásny človek, krásne vlastnosti. Ale keby to tak bolo, potom by som ale mala po zábave. Už by som nemala koho odhadovať, koho pozorovať. Ľudia by boli chodiace bilboardy, reklamy na charakter. Čím lepší dizajn, tým lepší produkt. Preto sa nedajme zmiasť, ono tá fasáda časom vždy opadne...